Pán je môj pastier, nič mi nechýba... (Ž 23)
Tento rok Spoločenstvo rodičov a priateľov Komunity Cenacolo putovalo v Piatom Evanjeliu - vo Svätej zemi. Mali sme to šťastie, že nás sprevádzal biblista, otec Anton. Povzbudil nás k neustálemu čítaniu Biblie, ktorú treba čítať ako list Otca synovi - ako návod na používanie daru, ktorým je život. Naše putovanie sme začali symbolicky - vo Večeradle - Cenacolum. Cez pripomenutie posledného starozákonného proroka Zachariáša pri jeho hrobe,autentické miesto väznenia Krista pri jeho súdení a odsúdení, kaplnku Slzy, sme prvý deň zakončili na Olivovej hore. Skala agónie - bolesť, úzkosť,utrpenie prosba ...ak je možné odním...ale nie moja, TVOJA vôľa nech sa stane! A slová nášho sprievodcu - utrpenie bez lásky nemá zmysel. 
Druhý deň sme začali v Betánii - Dom vzkriesenia Lazára - Kristus počkal, kým Lazár umrie, "Boh dopúšťa utrpenie, aby bol následne oslávený - toto je zjavená pravda v našich životoch. Ani ťažkosť, ba ani smrť blízkeho človeka, by nemala narušiť moju vieru v milujúceho Boha. Pri pohľade na Kríž Krista možno nechápeme Jeho Otca, ale len pyšný človek chce všetko chápať a na všetko mať odpoveď. Pri pohľade na najstarší kláštor v Izraeli - Kláštor sv.Juraja nám o. Anton vysvetlil žalm " Pán je môj pastier, nič mi nechýba... Po tejto zastávke v púšti sme sa vybrali k Jordánu - autentické miesto účinkovania Jána Krstiteľa, kde sme si pripomenuli naše krstné sľuby.
Nasledujúci deň sme putovali v Jeruzaleme po "Via dolorosa" v modlitbe a rozjímaní krížovej cesty. V Bazilike Božieho hrobu sme sa každý dotkli zeme, kde pri päte kríža stekala Ježišova krv a rozjímali pri autentickej puknutej skale Kalvárie. Popoludní sme sa vrátili do Betlehema. V jaskyni mlieka sme mohli rozjímať o dare života, a ako s týmto darom v našej dobe zaobchádzame. Záver dňa sme strávili v Bazilike Narodenia. Večer pri hviezde označujúcej miesto narodenia Ježiša zazneli aj slovenské koledy.
Zavčasu ráno nasledujúci deň odchádzame do Nazareta. Cestou sme sa zastavili na vrchu Karmel, kde sa v starom zákone odohral boj Eliáša o vieru v pravého Boha. S Bohom neexistuje prehra. Pripomienka na 16.júl - sviatok Panny Márie Karmelskej - aj vznik Komunity Cenacolo. Potom Tábor - vrch Premenenia - bez boja na vrchu Karmel by neboli ani tieto príjemné prisľúbenia. A putujeme do Kány. V Bazilike si manželské páry z nášho putovania obnovujú manželské sľuby, v autobuse spievame svadobné? piesne.
Ďalší deň sme začali pri prameňoch Jordánu, tieto vyvierajú spod mohutnej skaly, ktorá je prísľubom pevnosti Cirkvi, Petra ako skaly. Kto mi pomohol pri mojej ceste za Kristom, tu na tomto mieste sa modlime za týchto ľudí, vyzýva nás otec Anton. Nasledujú ďalšie autentické miesta - skala, kde po zmrtvychvstaní pripravil Ježiš po neúspešnom love učeníkom raňajky a nielen Petra sa pýta "Miluješ ma?" Hora Blahoslavenstiev.
Nasledujúce ráno sa vraciame do Kafarnaumu, kde nás už pre pokročilý čas nevpustili predchádzajúci deň. O. Anton nás učí pri synagoge a Petrovom dome, kde účinkoval Ježiš. A vraciame sa do Jeruzalema, aby sme sa o 16 v Bazilike Hrobu mohli spolu s františkánmi v sprievode modliť prastarú latinskú liturgiu. Hlboké a dojímavé zakončenie dńa v predvečer nášho odchodu.
V piatok ráno smerujeme do" hornatého kraja", kde sa stretli dve ženy v požehnanom stave. A úplne na záver ďakovná svatá omša v národnej svatyni Palestíny - spojení s Máriou Kráľovnou Palestíny a Ježišom pri lámaní chleba ďakujeme za tento požehnaný čas pre každého z nás.
