Komunita Cenacolo

V Singapure sme začali našu cestu spolu s naším drahým priateľom Jimmym a jeho ženou Irene - dvaja priatelia, ktorí už dlhé roky pomáhajú mnohým chlapcom a dievčatám vojsť do komunity.

Sme vďační za Božiu prozreteľnosť, ktorá sa „vtelila" do prítomnosti a do modlitieb mnohých priateľov a dobrodincov, ktorí dobre prajú našej komunite aj z ďalekých krajín, v ktorých ešte nie sú naše domy.

Spolu s týmito priateľmi sme potom odišli do Malajzie, kde sme mohli objať aj niektorých zmŕtvychvstalých „synov" Cenacola, ktorí sa po komunitnej ceste vrátili do svojej rodnej krajiny.

Dostali sme aj dar môcť sa podeliť o naše skúsenosti s biskupom diecézy Kuala Lumpur, mons. Sebastianom Francisom. Bol šťastný, že nás mohol prijať a koncelebrovať s otcom Adrianom sv. omšu ako poďakovanie za život matky Elvíry a za dielo komunity Cenacolo.

Predtým, než sme odišli na Filipíny, nás prijala jedna indiánska rodina, Coffrey a Shamara. Bez toho, aby nás poznali, nám otvorili dvere ich domu a srdca a pripravili nám vynikajúcu večeru. Ďakujeme, Pane Ježišu, za všetky tieto dary!

Tretia etapa - príchod na filipínske ostrovy. Tu nás čakalo milé prekvapenie: Vanese, jedna nová priateľka, ktorá len pred pár mesiacmi spoznala komunitu v Írsku a otca Adriana, nás pozvala do Cagayan de Oro. Tu sme navštívili zopár kostolov a stretli sme mnohých mladých. Prekrásna zaujímavosť tohto mesta je, že každý deň sa tu celebruje aspoň 5 svätých omší. Prechádzajúc potom po uliciach tohto mesta sme sa stretli s veľkou chudobou a utrpením. Mnoho detí donútených od malička pracovať a mnohí mladí, ktorí žijú zotročení závislosťami. Bohužiaľ, aby necítili hlad, fetujú lepidlo. Bolo veľmi vzácne a pekné, že sme mohli svedčiť medzi chatrčami o Evanjeliu prostredníctvom našich vzkriesených životov.

Potom sme prešli do mesta Lipa, blízko hlavného mesta Manila, aby sme tu navštívili Francisa a Terezu, manželský pár, ktorý pomáha chudobným „míňajúc" tak ako ich čas, tak aj zárobky z bánk, ktorých sú vedúcimi. Stretli sme sa aj so starostom mesta. Krásne stretnutie s tak dôležitou, no zároveň jednoduchou osobou, ktorá miluje darovať sa tým, čo to najviac potrebujú. Posledné stretnutie v tomto meste bolo s arcidiecéznym biskupom Lipy, mons. Ramonom Arguellesom, ktorý nás pozval svedčiť pred asi 150-timi kňazmi z okolia. Veľmi sa nás dotkla ich pozornosť pri počúvaní toho, čo prežívame v komunite a o tom, čo Pán Boh urobil prostredníctvom jednej malej talianskej rehoľnej sestry.

Potom sme sa preplavili na indonézsky ostrov Flores. V meste Maumere nás prijal taliansky kňaz, otec Gabriel, ktorý už viac ako 40 rokov žije ako misionár na indonézskych ostrovoch. Okrem toho, tu aj vybudoval mariánske pútnické miesto „Matky všetkých národov". Aj my sme tu prosili matku Máriu o milosti, ktoré potrebuje táto krajina, poznačená hlavne ranami prostitúcie (aj detí) a drog. Prítomnosť misionárov v tejto zemi je skutočne znakom Božieho milosrdenstva, tak ako životy niektorých laikov, ako napríklad mama Belgi, ktorá sa sem pred 42 rokmi presťahovala z Belgicka, aby mohla dať svoj život osiroteným deťom v šiestich domoch pre ich príjem: „Ja som nič nespravila, všetko to je dielo Božie."

Mali sme možnosť spoznať aj miestne autority: otec Gabriel nás predstavil starostovi mesta a emeritnému biskupovi maumerskej diecézy, mons. Antonovi Painovi Ratu. Od oboch sa nám ušlo priateľské prijatie.

Ďakujem, Pane Ježišu, za dar prežitia tohto času v „ázijskej misii" a za krásu môcť evanjelizovať tam, kde nás posiela Božia prozreteľnosť tak, ako chodili apoštoli, keď dostali dary Ducha Svätého!