Komunita Cenacolo

"Život, symfónia lásky"

Náš život nie je nejaký ľudský vynález, je to Boží dar. Boh mal toľko odvahy a toľko dôvery v nás, že nám zveril tento dar, vložil do našich rúk život, bytie, našu existenciu s celým „príslušenstvom“, ktoré nám umožňuje dobre žiť. Azda sme ešte nevzali do úvahy túto Božiu iniciatívu a neraz si pomyslíme, že sme sa narodili „len tak“, len preto, že to chceli naši rodičia alebo z náhody, z čisto ľudských a prirodzených pohnútok. Dôkazom toho je skutočnosť, že veľa ľudí odmieta žiť, vychutnávať si „dužinu“, podstatu života, jeho skutočnú chuť a zastaví sa iba pri povrchu, pri „škrupine“. Napadá ma obraz kokosového orecha, ktorý má hrubú zelenú šupu, pod ňou tvrdú hnedú škrupinu a až potom sa konečne dostaneme k chutnému bielemu kokosu, ktorý môžeme kúpiť v obchode. Kokos má typickú chuť, a ak ho chcete jesť nestr.haný, treba na to dobré zuby. Zdá sa mi, že náš život je mu podobný. Sú ľudia, ktorí tridsať, štyridsať, päťdesiat, dokonca aj šesťdesiat rokov nepreniknú k podstate života, ostanú iba pri povrchu. Niektorí prídu až na smrteľnú posteľ s tým, že nikdy nerozbili, neotvorili tvrdú škrupinu, neprenikli cez ňu, aby si mohli vychutnať dužinu, skutočný život. Musíme byť v prvom rade presvedčení o tom, že Boh sa rozhodol dať mne, tebe, každému okolo nás nesmierny dar – dar života. Tento dar je potrebné spoznať, prijať, chrániť a milovať. Ak si toto my sami neuvedomíme, nebudeme vedieť prijať a obrániť ani životy druhých ľudí, našich detí alebo tých, o ktorých tvrdíme, že ich milujeme. Ak ty sám neochutnáš dobré archívne víno, ako môžeš trvať na tom, aby si ho vychutnal niekto iný? Musíme veriť, že život nie je náhoda, nie je náš. Je to Boží dar, zrodený v jeho srdci, ktoré je Láskou. Je to dar, ktorý musíme začať odbaľovať, ako keď dostaneme balíček a hneď ho chceme zo zvedavosti otvoriť, aby sme nazreli dovnútra, hľadali dôvod, prečo nás niekto obdaroval. Určite týmto dôvodom bolo urobiť nám radosť. Toto nemôže urobiť nikto za nás. Čo môžeš ponúknuť tvojej manželke, ak ty sám si ešte neprenikol k jadru života? Čo môžeš darovať tvojmu manželovi, ak ty sama si ešte neokúsila skutočnú chuť života, tvojho vlastného života? Kto vlastne si? Preto vznikajú rozchody, odlúčenia, nezhody, hádky, nedorozumenia, pocity viny a vzájomné výčitky. Ostali sme iba pri škrupine a tá je tvrdá, čierna, nechutná, ale vo vnútri ukrýva skutočnú chuť. To isté platí o živote! Život nepozná červené semafory, ak sa zastavíš, ideš dozadu. Život sa nerodí iba zo spermie a vajíčka alebo z „príbehu lásky“ medzi mamou a otcom. Rodí sa z jediného prameňa lásky, ktorým je Boh. On je prameňom života a z nás urobil svojich spolupracovníkov, prostredníctvom ktorých daruje život. Všetci milujeme život pre to, čo vidíme, cítime a čoho sa dotýkame, ale život nám nepatrí, patrí niekomu inému. My patríme niekomu, kto sa o nás stará a túži po tom, aby sme si vychutnali skutočný život, pretože vie, že iba vtedy budeme naozaj šťastní. Život bez Boha je vždy skreslený temnotou, akýsi nemastný - neslaný, bez tepla a bez lásky. Komunita vznikla preto, aby stratení a osamotení mladí ľudia mohli opäť nájsť dužinu, jadro života. Každý deň, ktorý títo mladí prežijú v Komunite, je zázrakom Božej lásky.